Za horami za dolinami, tam kde sa voda sypala a piesok sa lial, stretli sa raz Papierovky a Betónovky. Spojili svoje múzy a tvorili, tvorili a tvorili....
Dievčatku už nebolo smutno. Po domčeku sa jej roztancovali nežné baleríny.... Po záhradke sa rozbehli srdiečka a kvietky.... Do mištičky si uložila svoje sponky do vláskov.... V kvetináčoch sa udomácnili kvietky.... Celý dom ožil, smial sa a radoval.
V tejto rozprávke žiadny zvonec nezvoní, pretože žiadny koniec nie je! Betónovky a Papierovky sa rozhodli, že budú pokračovať v putovaní a hľadať ďalšie nové múzy s ktorými spoja svoju tvorbu. A keď všetko vytvoria, tak budú hľadať nové dievčatká a chlapčekov, ktorým budú nosiť svoje krásne vecičky, aby im vyčarovali úsmev na tváričkách a radosť v očkách.